História

Pušovce ležia na južnom okraji Nízkych Beskýd, v hornej časti údolia východného prítoku Sekčova a Topli v nadmorskej výške okolo 330 m. n. m. Mierne zvlnený pahorkatinný povrch odlesneného chotára tvoria horniny bradlového pásma štvrtohorné svahové hliny. Cez obec preteká potok Ladianka. Od polovice 13. storočia patril pušovský majetok zemanovi Germanovi ako súčasť chmeľoveckých majetkov. Jedným z chmeľoveckých zemanov na prelome 13.a 14. storočia bol aj zeman menom Puš. Patrila mu časť chmeľoveckého majetku, na ktorom si vybudoval obydlie a nové sídlisko dostalo názov odvodený od jeho mena.

Prvý doklad o ňom je z roku 1352. Obec je doložená z roku 1352 ako Komlos alebo Pousfalva, neskôr ako Posfalua (1427), Possowcze (1876), Pušovce (1920); maďarsky Pósfalu.

V 14. storočí sa tu postupne usadili aj sedliacke domácnosti. V roku 1427 ich bolo sedem. Neskôr väčšina sedliakov pozemky stratila a upadla medzi želiarov. V roku 1600 sídlisko pozostávalo z deviatich obývaných poddanských domov a jednej až dvoch kúrií tunajších zemanov. Koncom 16. storočia boli Pušovce malou dedinou. Od 17. po 19. storočie patrili Pušovce Sztankayovcom. V roku 1787 mala obec už 24 domov a 154 obyvateľov, ktorí boli roľníci.

Po roku 1918 sa zamestnanie obyvateľstva nezmenilo. JRD (Jednotné roľnícke družstvo bolo založené v roku 1960 a v roku 1964 bolo zlúčené s JRD Čelovce a Šarišská Trstená a v roku 1967 bolo pričlenené k JRD Proč. Časť obyvateľstva pracovala v priemyselných podnikoch Prešova.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 2. časť